Keď v roku 2017 vykonávala skupina archeológov legitímny detektorový prieskum na ploche germánskeho sídliska v Tvrdošovciach, zosilnel jednému z nich odrazu signál do prenikavého tónu. Keď sa zohol a vybral len plytko v zemi ležiaci kus bronzového kovu ani len netušil, čo objavil. Až po očistení prišli archeológovia na to, že tento kus popísaného bronzu je fragmentom rímskeho vojenského diplomu – honesta missio (Burian 1994, 36). Tento druh úradného dokumentu bol vydávaný pri príležitostiach čestného prepustenia z vojenskej služby. Opatrený bol tiež prepisom jeho obsahu, pravdepodobne na pergamene.

Obr. 1. Nález fragmentu bronzového diplomu vojaka 5. kohorty Callaecorum Lucensium z Tvrdošoviec (foto: I. Furugláš; kresba: Zs. Mráv).
Vďaka dobrému zachovaniu textu priniesol jeho obsah zaujímavé zistenia. Diplom bol udelený vyslúžilcovi auxiliárnej kohorty v čase úradu konzulárneho miestodržiteľa Hornej Panónie, M. Nonia Macrina, ktorý svoj úrad zastával medzi rokmi 156/157 – 162. Je v ňom uvedených päť ďalších jazdeckých jednotiek (alae) a šesť peších pomocných zborov (cohortes). Uvádza sa tu tiež príslušnosť vojaka k 5. auxiliárnej kohorte Callaecorum Lucensium (Bazovský – Budaj – Čambal – Mráv – Vida 2021, 287).
Latinské znenie doplneného textu z fragmentu diplomu z Tvrdošoviec:
[Imperator Caes(ar) divi Hadriani fil(ius) divi Traiani Parthici nep(os) divi Nervae pronep(os) Titus Ael(ius) Hadrianus Antoninus Aug(ustus) Pius pontif(ex) max(imus) tri(bunicia) pot(estate) XXII imp(erator) II co(n)s(ul) IV p(ater) p(atriae) equit(ibus) et pedit(ibus) qui militaverunt in alis V quae appellantur I Ulp(ia) contarior(um) milliaria et I Thrac(um) Victr(ix) c(ivium) R(omanorum) et I Cannanefatium c(ivium) R(omanorum) et I Hispanor(um) Arvacor(um) et III Aug(usta) Thr(acum) sag(ittariorum) et cohortibus VII Ulp(ia) Pannoniorum) militaria et I Thr(acum) c(ivium) R(omanorum) et IV voluntariorum c(ivium) R(omanorum) et V Callaecorum Lucens(ium) et XXII vol(untariorum) c(ivium) Romanorum et sunt in [Pannonia superior(e) sub Nonio Macrino leg(ato) XXVI stipend(iis) emeritis, dim(issis) honesta missione quorum nom(in)a [subscripta sunt civitatem Roman(am) qui eor(um) n]on haberent dedit et conub(ium) cum uxor(ibus) quas tunc habuissent c[um est civit(as) i(i)s data aut] cum i(i)s quas pos[t(ea) duxiss(ent) dumtaxat] singulis. A(nte) d(iem) XI K(alendas) Iul(ias) [M(arco) Pisibanio Lepid]o, L(ucio) Matuccio Fuscino [co(n)s(ulibus) coh(ortis) V Call]aec(orum) Lucens(ium) cui prae(e)st [C. Gel]l(ius) Exoratus [ex] pedite [---Nar?]cis(s)o Bess(o). [Descript(um) et recognit(um) ex tabu(la) aere(a) [quae fixa est Rom(a)e in muro post templ(um) divi Aug(usti) ad Minervam.]

Obr. 2. Crumerum: Archeologicky skúmané štruktúry z doby rímskej objavené v juhozápadnej časti vrchu Sánc (zdroj: https://museumapgallery.mnm.hu/regesztortenetek/sanc-hegy).
Zaujímavé je, že na fragmente diplomu sa uvádza meno vojaka tráckeho pôvodu, z kmeňa Bessi (Bazovský – Budaj – Čambal – Mráv – Vida 2021, 287). Ten vykonával vojenskú službu v tábore Crumerum v Hornej Panónii do 21. júna roku 159 po Kr. Dnes ležia zvyšky tohto tábora na vyvýšenine Sánc-hegy nad maďarským mestom Nyergesújfalu, na ktorej neskôr vznikla tiež renesančná pevnosť. Hoci vyvýšenina bola od čias pádu rímskeho limitu intenzívne osídlená v dobe sťahovania národov a vo vrcholnom stredoveku, najväčšiu ranu jej zasadila práve výstavba drevozemnej pevnosti v roku 1706 kuruckými vojskami.
5. kohorta Callaecorum Lucensium pôsobila v Panónii už od polovice 1. storočia po Kr. V období vlády cisára Domitiana bola umiestnená do drevozemného tábora Gerulata (Bratislava-Rusovce, Slovensko), na čo poukazuje viacero nálezov kolkovaných rímskych tehál pochádzajúcich z tejto lokality (Bazovský – Budaj – Čambal – Mráv – Vida 2021, 288). Od skorého začiatku 2. storočia bola umiestnená do tábora Crumerum (Nyergesújfalu, Maďarsko), ktorá prislúchala do Hornej Panónie (Bazovský – Budaj – Čambal – Mráv – Vida 2021, 287–288). V čase, kedy bol diplom vyhotovený pre veterána 5. kohorty bol prefektom kohorty (praefectus cohortis) C. Gellius Exoratus, muž jazdeckého stavu, ktorého meno sa vyskytuje tiež na votívnom oltárnom nápise pochádzajúcom zo Suvodolu neďaleko Guberevaca v dnešnom Srbsku. Sem bola zrejme jednotka dočasne presunutá niekedy medzi poslednými 150-tými rokmi až začiatkom 160-tych rokov (Bazovský – Budaj – Čambal – Mráv – Vida 2021, 288).
Aké boli ďalšie osudy vojaka tráckeho pôvodu dnes už nevieme zistiť. Možno sa usadil so svojou rodinou v mestskom, či vidieckom prostredí v Hornej Panónii. To, že sa jeho diplom dostal na územie severne od Dunaja, kde v tom čase žil kmeň/národ Kvádov pred ktorými kedysi strážil hranice Rímskej ríše neveští ale nič dobré. Súčasní bádatelia totiž predpokladajú, že takéto fragmenty rímskych vojenských diplomov môžu súvisieť s vojenskými udalosťami, ku ktorým došlo okolo roku 166. Ich rozdelenie na menšie časti a nálezy na barbarskom území môžu nasvedčovať, že boli korisťou získanou počas drancovania a plienenia bohatých rímskych provincií germánskymi Kvádmi.
- Literatúra
- BAZOVSKÝ, Igor – BUDAJ, Marek – ČAMBAL, Radoslav – MRÁV, Zsolt – VIDA, István A. Three new Roman military diplomas from the Germanic Barbaricum north of the Danube. In: DROBERJAR, Eduard – KOMORÓCZY, Balázs (eds.). Příspěvky k poznání barbarských komunit (Archeologie barbarů 2016 a 2018). Spisy Archeologického ústavu AV ČR Brno 70. Brno 2021, s. 283 – 292.
- BURIAN, Jan. Římské impérium. Vrchol a proměny antické civilizace. Praha: Svoboda – Libertas 1994, 236 s.
- Web
- https://museumapgallery.mnm.hu/regesztortenetek/sanc-hegy (online) [prezerané: 13. 5. 2026]


